26-27.7 2007: Konštrukcia strechy

Konštrukciu strechy sme robili takisto z hranolov KVH, tentokrát rozmer 60/220. Dnes vo svojich projektoch používam kvôli bezpečnosti viac profil 80/220, ale aj ten nami použitý funguje pri tomto rozpone (cca 4,5 m) bez problémov. Krokvy sú kotvené uholníkmi 90x90 mm. 

Pred samotnou montážou krokiev sme steny medzi sebou zviazali dreveným vencom - je z rovnakých hraolov, ako konštrukcia stien. 

Krokvy na pultovej streche, ktorá má sklon 14°, neboli dlhé ani ťažké, preto ich vykladanie bez problémov zvládli dvaja ľudia. Všimnite si namontovaný veniec a uholníky v mieste kladenia krokiev. Uholníkmi sme si vopred vymedzili ich polohu. Dnes v projektoch používam uholníky z oboch strán krokvy, kvôli väčšiemu počtu kotevných bodov. Na spájanie s uholníkmi sme použili turbovruty Rapid 2000, dĺzka 60 mm.

 Raster krokiev v obytnej časti. Väčšia medzera medzi krokvami slúži na budúce osadenie strešných okien.

A ešte jeden pohľad na dokončenú časť.

Krokvy plochej strechy nad spálňovou časťou už majú cca 9m, ich vykladanie už bolo fyzicky aj logisticky omnoho náročnejšie. Dobre vidno kotevné uholníky.

Zaujímavým konštrukčným prvkom sú plnostenné väzníky, ktoré podopierajú dlhé krokvy v strede. Chcel som sa vyhnúť nosným stenám v interiéri a preto som volil toto riešenie. Väzníky som na zemi zmontoval sám, keď už ostatní brigádnici odišli. Na druhý deň sme ich potom vykladali na pripravené miesto a bola to riadna fuška, pretože ich hmotnosť je naozaj veľká. Až pri montáži sadrokartónov sme ale zistili, že som sa v mojich výpočtoch pomýlil a jeden koniec väzníkov je uložený nižšie, než druhý. Konštrukcii to ale nevadilo a sadrokartón chybu milosrdne zakryl :-)

Celkový pohľad na dokončený krov.

Čo by som robil inak:

Veľa som sa zbytočne natrápil s plnostennými väzníkmi. Ušetril som síce pár eur na materiáli stien a základov a získal som v interiéri asi 7 cm na šírke chodby, ale nevidím v tom extra benefit. Možno pri budúcich interiérových zmenách niekto ocení priestorovú flexibilitu. Dnes sa v projektoch prikláňam skôr k použitiu interiérovej nosnej steny.

19-25.7 2007: Konštrukcia stien

Konečne se sa dostali k drevenej nosnej konštrukcii. Pre mňa to bola najradostnejšia a najzaujímavejšia časť stavby, na ktorú som sa veľmi tešil. Vďaka počasiu však bola stavba nosnej konštrukcie peklom. 20.7.2007 zaznamenal SHMU vôbec najvyššiu teplotu vzduchu v histórii ich meraní: 40,3°C (samozrejme v tieni). Priatelia, ktorí mi pomáhali, ma prehovárali, či nemôžeme brigádu odložiť na lepšie počasie, ja som však už mal vybratú dovolenku a bol som už dosť "nažhavený" na stavbu. Som im o to viac vďačný, ze mi aj za takýchto okolností pomohli. Robili sme štýlom, že sme z tieňa vybehli na betónovú dosku, zmontovali sme zopár driev a po 20-30 minútach sme sa opäť bežali schovať a schladiť. Samozrejme, prácu to dosť zdržovalo. Napriek tomu sa nám konštrukciu stien podarilo postaviť za 5 dní, čo je na 3-5 ľudí, ktorí to robia prvýkrát v živote obstojný výkon. Musím ale priznať, že všetko drevo sme už mali narezané a naimpregnované, takže sme ho vlastne iba skladali. Pri takomto postupe je dôležité mať presnú a bezchybnú realizačnú dokumentáciu a dobre označené jednotlivé prvky, aby nedošlo k neželanej zámene - za kvalitu dokumentácie musím pochváliť sám seba :-) .

Konštrukcia stien je robená z hranolov 140 x 60 mm, dodávajú sa v dĺžke 13 m. Rezivo je dĺžkovo napájané, ak sa v ňom vyskytuje kaz, je vyrezaný a cinkovaným lepený spojom je pripojený ďalší kus. Samotný lepený spoj je pevnejší ako drevo, teda pokiaľ by aj pri preťažení došlo k zlomeniu, nikdy sa hranol nezlomí v lepenom mieste.

Na spájanie sme použili turbovruty Rapid 2000, dĺzka 120 mm. Podobne ako KVH boli aj turbovruty výborná voľba. Vďaka ich profilácii ich ani pri tejto dĺžke nebolo potrebné predvŕtavať - na rozdiel od klasických vrutov. Ďalšou výhodou je TORXová hlava, ktorá umožňuje omnoho lepšie uťahovanie než PZ1 alebo PZ2:

 

Pri klasickom postupe sa najskôr k betónu upevní prahový hranol a naň sa potom naskrutkuje samotný rám. Ja som ale prah vynechal a k betónu sme kotvili samotné rámy. Dosiahli sme tým určitú úsporu reziva, za cenu horšej manipulácie s rámami:

 A tu už je zmontovaný rám v celej svojej kráse:

Na vztýčenom ráme si môžete všimnúť aj diagonálne zavetrovacie prvky. Niekedy sa robia z reziva rovnakých dimenzií ako samotný rám, my sme použili klasické dosky hrúbky 24 mm, ktoré som zadlabal do roviny konštrukcie. Ich funkcia je viacmenej dočasná - zavetrujú konštrukciu, kým nebude opláštená. Plášť jej potom dodá finálnu statickú tuhosť:

Vztýčený rám je dočasne podopretý doskami, kým mu geometria ďalších stien nezabezpečí "svojstojnosť":

Stena od ulice s otvormi pre pásové okná:

Hranoly, ktoré sú v kontakte s betónom sú podlepené penovou páskou kvôli prerušeniu akustického mostu:

Takto vyzerala konštrukcia po druhom dni montáže...: 

... a takto na piaty deň:

Zaujímavým statickým prvkom sú plnostenné väzníky, ktorými som preklenul priestor chodby a ktoré podopierajú veľký rozpon strechy na tomto mieste. Zmontovať ich bola hračka, ale zdvihnúť ich do tejto výšky bola celkom sranda:

Hotová konštrukcia stien:

Čo by som robil inak:

Veľa času som strávil s dôkladným penetrovaním dreva. KVH je však rezivo špičkovej kvality - zdravé, s vyrezanými kazmi, hobľované, dokonale hladké (keď je od dobrého výrobcu). Štandardne sa nikde v zahraničí neimpregnuje - nie je to ani potrebné, navyše látka doň vsakuje veľmi ťažko. Ak naozaj chcem drevo ošetriť, tak postačuje namoriť rezané hrany, ani to sa však väčšinou nerobí. Takže dnes by som už KVH neimpregnoval. 

Júl 2007: Príprava hydroizolácie pod drevené rámy.

Nevolil som klasickú asfaltovú izoláciu, jednak preto, že som s prácou s plameňom nemal skúsenosť, jednak preto, že som sa v budúcnosti chcel vyhnúť natavovaniu plameňom v blízkosti drevených rámov. Preto sme použili LDPE fóliu, ktorá ma navyše aj čiastočný protiradónový účinok. Táto vlastnosť ale nebola prioritou, pretože ležíme v oblasti s nízkou koncentráciou radónu. Betón som natrel asfaltovým penetrákom, čo bolo v podstate zbytočné, keďže sa fólia na základ nenatavuje :-)  Pod LDPE sa kladie geotextília, aby neprišlo k jej perforovaniu, čo som ale (na rozdiel od zbytočnej penetrácie betónu) neurobil :-) Bolo to preto že bola malá pravdepodobnosť poškodenia fólie na takom kúsku - pod celoplošnú hydroizoláciu som neskôr geotextíliu už samozrejme dal.

Prestupy vopred zabetónovaných závitových tyčí som ošetril studeným asfaltom Bornit.

Čo by som robil inak:

Nebál by som sa použiť štandardnú asfaltovú hydroizoláciu. Ako sa neskôr ukázalo, v tomto prípade by to bolo asi aj praktickejšie. A ak by som znova použil LDPE fóliu, držal by som sa predpísanej technológie - teda bez penetráku a s geotextíliou.

Jún - júl 2007: Príprava materiálu

Po dĺĺĺĺĺĺĺhej prestávke, kedy sme čakali na materiál, peniaze a doriešenie administratívy sme sa v júli 2007 intenzívnejšie pustili do stavby. Starý dom sme mali plný Nobasilu, časť z neho sme museli uskladniť aj vonku. Za ním už vykukujú narezné KVH hranoly.

Funny story:

Nobasilu bolo naozaj obrovské kvantum, zapratal nám celý starý dom. Bol toho jeden celý kamión s návesom a jedno nákladné auto. Dovnútra sme ho z ulice dávali cez okná. Ten prach z minerálnej vlny je naozaj peklo. Sranda bola, že keď sme už každú chvíľu čakali príchod kamiónu, ozval sa nám šofér, že sa nezmestí pod železničný most na začiatku dediny. Musel to potom celé obísť obchádzkou asi 20 km a prísť z druhého konca dediny.

Poznámka:

KVH hranoly sú na realizáciu drevostavby veľmi dobrá voľba - používam ich na všetkých mojich drevostavbách. Drevo z píly sa im presnosťou a kvalitou nevyrovná, práca s nimi je omnoho jednoduchšia a rýchlejšia. Rozdiel je samozrejme aj medzi jednotlivými dodávateľmi KVH. Je smutné, že pri tom množstve lesov, ktoré na Slovensku máme, som takmer všetko drevo na konštrukciu aj obklad musel objednať z Rakúska.

September - november 2006 : Základy

Základy sme hĺbili pomocou UNC, ich šírka je 40 cm. Po konzultácii so statikom sme nepoužívali makadam ako drenáž, ale betón sme liali priamo do zeme. Medzi prednou a zadnou časťou domu je prevýšenie 1 meter, preto sme vpredu museli ťahať až 4 rady DT. V základoch sme samozrejme vynechali prestupy a chráničky. Podkladný betón (ľudovo nesprávne nazývaný základová doska) má hrúbku 15 cm a betónovali sme ho až v novembri. Našťastie bola dobra "stavbárska" zima, takže počasie bolo priaznivé. Všetok betón je z betonárky. Pásy a deku sme betónovali pomocou betónpumpy, DT sme zalievali ručne - UNC nám vyhĺbilo jamu, ktorú sme vyložili recyklovanou vagónovou preglejkou a do tejto vane nám domiešavač vysypal betón, ktorý sme potom rozvážali na táčkach.